Prístupnosť webových stránok

pristupnost

Táto informácie bola spracovaná v súlade s §14 o prístupnosti webových stránok z výnosu MF zo 4. marca 2014 o štandardoch pre ISVS konsolidovaný s novelou č 276/2014 Z. z. a s novelou č. 137/2015 Z. z

Webové sídlo obce je oficiálnym informačným a prezentačným médiom samosprávy voči občanom. Je povinnosťou obce zabezpečiť, aby boli informácie na webovom sídle dostupné každému užívateľovi bez ohľadu na technologické zariadenie, ktorým k webovému sídlu pristupuje. S prihliadnutím na osoby so zdravotným hendikepom, napr. so zhoršenou motorikou, alebo tiež nevidiacim pristupujúcim na webové sídlo cez hlasové čítačky musí webové sídlo spĺňať štandardyprístupnosti, čo si môžeme predstaviť akobezbariérovosťv prostredí webovej stránky.

Používanie týchto štandardov podporuje prístupnosť aj v prípade nedostačujúceho hardvéru alebo softvéru, keď sú obmedzené niektoré vlastnosti (napr. vypnutie zobrazovania obrázkov, čierno- biely displej, vypnutie zvuku atď.). Splnenie štandardu prístupnosti webových stránok je bezpodmienečne nutné na to, aby znevýhodneným občanom boli dostupné informácie na webových stránkach.

Upozorňujeme, že v nasl. texte sú vyňaté lenpovinnébody podľa §14.

Tu nájdete všetky pravidlá prístupnosti - povinné aj odporúčané.

Povinné pravidlá prístupnosti, ktoré musí webové sídlo dodržiavať sú nasledovné:

Pravidlo 1. Poskytovanie ekvivalentných alternatív k zvukovému a vizuálnemu obsahu.
Poskytovanie obsahu, ktorý má používateľovi prezentovať tú istú funkciu alebo účel ako sluchovo alebo zrakovo vnímaný obsah.

  • Ku všetkým „netextovým” prvkom sa poskytuje textový ekvivalent. „Netextové“ prvky sú najmä obrázky, grafické náhrady textu vrátane symbolov, oblasti interaktívnej mapy, animácie ako animované GIF-súbory a podobne, aplety a programové objekty, ASCII obrázky, rámy (frames), skripty, obrázky používané ako list bullets, tabulátory, grafické tlačidlá, zvuky prehrávané so zásahom alebo bez zásahu používateľa, samostatné zvukové súbory, zvukové stopy videa a video.
    • V prvkoch <img>, <input> a <applet> sa používa atribút "alt“ alebo sa poskytuje textový ekvivalent pomocou obsahu prvkov <object> a <applet>.
    • Pre komplexný obsah ako grafy a podobne, kde "alt” text neposkytuje kompletný textový ekvivalent sa poskytuje doplňujúci popis, s použitím „longdesc” a podobne v prvkoch <img> alebo <frame>, odkaz v rámci prvku <object> alebo odkaz na popis.
    • Pre interaktívne mapy sa v prvku používajú atribúty "alt“ aj "title“ alebo sa pri prvku <map> použijú prvky <a> a ďalší text ako obsah
    • Ak obrázok neobsahuje žiadnu významovú informáciu a je použitý iba ako dekorácia, atribút "alt“ obsahuje prázdnu hodnotu. Ak však slúži na ovládanie webovej stránky a podobne, obsahuje zmysluplný obsah.
    • Ak je obrázok použitý na odlíšenie či webovú stránku ovláda človek, alebo počítač, používateľovi sú k dispozícii i také metódy, ktoré umožňujú toto odlíšenie uskutočniť napriek neschopnosti používateľa získať požadovanú grafickú informáciu z obrázka, napríklad zvukový výstup, doplňovanie bežného textu a podobne. Na odlíšenie človeka a počítača sa používa plne automatizovaný verejný Turingov test na rozlíšenie počítačov od ľudí, ktorým je metóda CAPTCHA a podobne.
    • Pri zmene dynamického obsahu sa zabezpečí aj aktualizácia ekvivalentov tohto obsahu.
  • Ak dokáže agent používateľa automaticky čítať nahlas textový ekvivalent vizuálneho záznamu, poskytuje sa zvukový popis dôležitých informácií vizuálneho záznamu multimediálnej prezentácie.
    • Ak webová stránka poskytuje informácie prostredníctvom multimediálneho prvku, ktorým môže byť vizuálny alebo zvukový záznam, a tento nie je iba alternatívou k existujúcemu textovému obsahu, je doplnený titulkami v textovej forme alebo iným textovým zápisom.
  • Alternatívy ekvivalentné s multimediálnou prezentáciou ako titulky alebo zvukové popisy vizuálneho záznamu, založenou na čase, napríklad film alebo animácia, sa s ňou synchronizujú.
  • Predpisy, určujúce typ písma, obsahujú aj niektorý z generických fontov písma.
    • Definícia typu písma, ktorým je napríklad atribút "font-family“ v kaskádových štýloch CSS a podobne, obsahuje aj uvedenie generického fontu. V rámci výpočtu jednotlivých typov písma sa generický font uvádza na poslednom mieste.
    • Generickým fontom pre serifové (pätkové) písmo, ktorým je napríklad Times New Roman, je "serif“, pre bezserifové (bezpätkové) písmo, ktorými sú napríklad Arial alebo Verdana, je "sans-serif“ a pre neproporcionálne písmo, ktorým je napríklad Courier, je "monospace“.

Pravidlo 2. Nespoliehanie sa len na farbu. Texty a grafika si zachovávajú zrozumiteľnosť, aj keď sa zobrazia bez použitia farby.

  • Zabezpečuje sa, aby boli všetky informácie prezentované pomocou farieb prístupné a zrozumiteľné aj bez farieb, a to z kontextu alebo pomocou zvýraznenia a podobne.
    • Všetky informácie na webovej stránke sú rovnako prístupné i pri zapnutí inej farebnej schémy operačného systému akú má štandardné nastavenie.
  • Zabezpečuje sa, aby farebné kombinácie pozadia a popredia poskytovali dostatočný kontrast.
    • Kombinácie farby popredia (písma a podobne) a farby alebo vzoru pozadia majú dostatočný vzájomný kontrast a na pozadí sa nevyskytuje vzorka, ktorá znižuje čitateľnosť.

Pravidlo 3. Používanie zvýrazňovania a štýlov a ich správne používanie. Dokumenty sa zvýrazňujú pomocou vhodných štrukturálnych prvkov. Prezentácia sa ovláda najmä pomocou štýlov, ako pomocou prezentačných prvkov a atribútov.

  • Na prezentovanie informácií sa namiesto obrázkov uprednostňuje vhodný značkovací skript, ak existuje.
    • Na zvýraznenie matematických rovníc sa používa MathML.
    • Na formátovanie a rozloženie textu sa používajú štýly (style sheets), napríklad kaskádové štýly (CSS).
    • Je nevhodné používať obrázky ako náhrady textu, okrem prípadov, okrem prípadov, ak súvisia s dekoratívnym dizajnom alebo ak nie sú textom plne nahraditeľné, napríklad schémy a grafy; používa sa text a štýly.
  • Pri uvádzaní hodnôt atribútov v značkovacom jazyku alebo vo vlastnostiach štýlov sa namiesto absolútnych jednotiek používajú relatívne jednotky. Veľkosť textu je možné zväčšovať a zmenšovať prostredníctvom štandardných funkcií prehliadača.
    • Veľkosť písma sa na webových stránkach definuje len pomocou kľúčových slov CSS, ktorými sú xx-small, x-small, small, medium, large, x-large a xxlarge alebo pomocou percent, hodnôt smaller, larger a jednotiek em a ex. Toto sa týka aj tabuliek.
    • Veľkosť písma sa nedefinuje prostredníctvom jednotiek pt, pc, in, cm, mm a px.
    • Umožňuje sa zväčšenie veľkosti textu do hodnoty 200% bez straty obsahu alebo funkcionality, a to bez použitia asistenčných technológií; to sa nevzťahuje na titulky alebo text vo forme obrázku.
  • Na vyjadrenie štruktúry dokumentu sa používajú prvky hlavičky a používajú sa vhodne podľa ich špecifikácie.
    • Nadpisy sa definujú pomocou značiek <h1>, <h2> ... <h6>. Nie je vhodné definovanie nadpisov pomocou značky <font> alebo definovaním vlastnej triedy pre danú úroveň nadpisu. Pri použití značiek pre nadpisy sa dbá aj na správnu hierarchiu nadpisov.
    • Sémantické značky <h1>, <h2> ... <h6> sa v zdrojovom kóde nepoužívajú pre obsah, ktorý nezodpovedá ich významu. Znamená to, že prvky, ktoré netvoria nadpisy, sa takto neoznačujú.
  • Zoznamy a ich jednotlivé položky sa označujú správne.
    • V HTML sa na vyznačenie jednotlivých položiek zoznamu pri nečíslovanom zozname <li> používa značka <ul>, pri číslovanom zozname značka <ol>, a ak má zoznam definičný význam, značka <dl>
    • Text, ktorý je vo svojej podstate zoznamom, sa označí ako zoznam.
    • Prvky, ktoré netvoria zoznamy, sa v zdrojovom kóde takto neoznačujú.

Pravidlo 4. Objasňovanie použitia pôvodného jazyka. Označenie pôvodného jazyka prípadne jeho zmien uľahčuje výslovnosť alebo interpretáciu skratiek, či cudzieho textu najmä pre pomocné technológie. Zároveň však zjednodušuje vyhľadávanie a identifikáciu dokumentov v požadovanom jazyku pomocou automatov a zlepšuje čitateľnosť obsahu pre všetkých používateľov.

  • V jazyku HTML sa v prvku <html> používa atribút “lang”
    • V XML sa používa atribút “xml:lang”.
    • Systémy sa nastavia tak, aby sa využila výhoda výmenného mechanizmu obsahu HTTP (internetová špecifikácia RFC2616, článok 14.12) a klienti mohli automaticky získať dokumenty v preferovanom jazyku

Pravidlo 5. Tvorenie tabuliek, ktoré sa ľahko transformujú. Preverí sa, že tabuľky sú dostatočne zvýraznené za účelom ich transformácie pomocou prístupných prehliadačov alebo iných agentov používateľa.

  • V dátových tabuľkách sa identifikujú hlavičky riadkov a stĺpcov. Obsahy buniek sa štrukturálne zhodujú s významom.
    • V HTML sa na identifikovanie dátových buniek používa prvok <td> a na identifikovanie hlavičiek prvok <th>. Na rýchlejšiu identifikáciu tabuliek na webovej stránke je možné využiť accessibility toolbary.
    • Všetky tabuľky dávajú zmysel pri čítaní zľava doprava.
    • Obsah, ktorý významovo patrí do jednej bunky, sa nachádza iba v jednej bunke. Ak významovo patrí do viacerých buniek, nachádza sa vo viacerých bunkách.
  • Pre dátové tabuľky, ktoré majú dve alebo viac logických úrovní hlavičiek riadkov alebo stĺpcov, sa používa zvýraznenie vzťahov medzi dátovými bunkami a bunkami hlavičky.
    • V HTML sa k zoskupeniu hlavičiek riadkov používajú prvky <thead>, <tfoot> a <tbody> a k zoskupeniu hlavičiek stĺpcov prvky <col> a <colgroup>.
    • K popisu komplexnejších vzťahov medzi dátami sa používajú atribúty "axis", "scope" a "headers".
  • Ak je tabuľka použitá iba na vizuálne rozloženie obsahu, nepoužívajú sa žiadne štrukturálne označenia za účelom vizuálneho formátovania.
    • V HTML sa prvok <th> nepoužíva na to, aby bol obsah bunky zobrazený centrovane a napísaný tučným písmom a podobne.
    • Nedefinujú sa zbytočne prvky na označenie hlavičky, päty a podobne, v HTML sú to napríklad prvky <tfoot> a <caption>.

Pravidlo 6. Zabezpečenie, aby sa webové stránky využívajúce nové technológie ľahko transformovali. Zabezpečenie, aby boli webové stránky prístupné aj ak nie sú novšie technológie podporované alebo sú vypnuté.

  • Webové stránky sa organizujú tak, aby mohli byť čítané aj bez použitia štýlov.
    • Dokument v HTML je možné prečítať aj ak je interpretovaný bez asociovaného štýlu.
    • Všetky tabuľky dávajú zmysel pri čítaní zľava doprava.
    • Obsah je logicky zorganizovaný tak, aby bola jeho interpretácia zmysluplná aj keď budú štýly vypnuté alebo nebudú podporované.
  • Aktívne prvky, ktorými sú skripty, aplety a iné programové objekty sa poskytujú prístupne alebo sa zabezpečuje, aby boli webové stránky použiteľné, aj keď sú aktívne prvky vypnuté alebo nie sú podporované. Ak to nie je možné, poskytujú sa ekvivalentné informácie na alternatívnej prístupnej webovej stránke.
    • Skripty na webovej stránke sa poskytujú v súlade s platnými technikami pre prístupné použitie Javaskriptu podľa prílohy č. 10.
    • Ak nie je možné vytvoriť webovú stránku použiteľnú bez skriptov, použije sa prvok <noscript> s ekvivalentným textovým popisom alebo sa použije skript na strane servera namiesto skriptu na strane klienta, prípadne sa poskytne alternatívna prístupná webová stránka podľa bodu 11.4. Ak nie je možné vytvoriť ekvivalentný textový popis, poskytuje sa na začiatku obsahu webovej stránky textové oznámenie „Pre správne fungovanie stránky povoľte Javascript vo Vašom prehliadači.“ a podobne.
    • V HTML 5 sa aktívne prvky dopĺňajú o opatrenia, ktoré sú v súlade so špecifikáciou WAI-ARIA 1.0.

Pravidlo 7. Zabezpečenie riadenia zmien časovo citlivého obsahu používateľom. Zabezpečenie toho, aby mohli byť pohyblivé, blikajúce, rolujúce, či samoobnovovacie objekty alebo webové stránky zastavené alebo vypnuté.

  • Ak agent používateľa neumožňuje používateľovi kontrolu nastavení kmitania, vyhýba sa použitiu kmitania.
    • Prvky <blink> a <marquee> nie sú definované v žiadnej W3C HTML špecifikácii, a preto sa nepoužívajú.
    • Prípadné použitie animácie alebo dynamicky sa meniacich prvkov sa trvale mení najviac s frekvenciou 1 Hz. To znamená, že jedna fáza dynamicky sa meniaceho obsahu sa zobrazuje aspoň 1 sekundu.
  • Ak agent používateľa neumožňuje používateľom „zamraziť” multimediálny obsah, na webových stránkach sa vyhýba „pohybu” akými sú flashové animácie, automaticky prehrávaný zvuk a podobne.
    • Ak webová stránka obsahuje pohyblivý obsah, poskytuje sa v rámci skriptu alebo apletu mechanizmus, ktorý umožní používateľom „zamraziť” pohyb a aktualizácie.
    • Vytvorenie pohyblivých prvkov na webovej stránke pomocou použitia štýlov so skriptovaním umožňuje používateľom ľahšie vypnúť, či zrušiť tento efekt.
    • Animácie sa nepoužívajú pri texte, ktorý slúži na zobrazenie dôležitých informácií.
    • Ak sa audio na webovej stránke prehráva dlhšie ako 3 sekundy, je k dispozícii prístupný a nezávislý mechanizmus, ktorý umožní audio dočasne alebo úplne zastaviť.
  • Ak agent používateľa neposkytuje možnosť zastaviť obnovovanie, nie je vhodné vytvárať webové stránky, ktoré sa pravidelne sami obnovujú. Obsah sa mení len vtedy, ak používateľ aktivuje nejaký prvok.
    • V HTML nie je vhodné vytvárať webové stránky tak, aby sa samé obnovovali pomocou metadátového prvku "HTTP-EQUIV=refresh", ak agent používateľa neumožňuje používateľom tento prvok vypnúť.
    • Pri pohybe na webovej stránke nemá pri bežnom nastavení nastať zmena určitej časti webovej stránky.
    • Ak agent používateľa neposkytuje možnosť zastaviť automatické presmerovanie, nepoužíva sa nastavenie na automatické presmerovanie webovej stránky. Na vykonávanie presmerovania sa konfiguruje server.

Pravidlo 8. Zabezpečenie priamej prístupnosti vsadených rozhraní používateľa. Poskytuje sa jednotný a jednoznačný mechanizmus ovládania z klávesnice.

  • Všetky funkcie obsahu ako aj všetky položky a aktívne prvky na webovej stránke je možné obsluhovať a riadiť prostredníctvom klávesnice.
    • Ak je presun na určitý prvok vykonateľný prostredníctvom klávesnice, je vykonateľný aj presun z daného prvku. Ak sú k tomuto presunu potrebné iné klávesy ako tabulátor s nezmenenou funkciou, šípky a podobne, je používateľ poučený o spôsobe presunu aktívneho zamerania mimo daného prvku.
  • Poskytuje sa viditeľné zameranie kurzora.
    • Pre každé používateľské rozhranie ovládané z klávesnice sa poskytuje viditeľné zameranie kurzora, a to najmä pre identifikáciu aktívneho zamerania navigačných prvkov.
  • Tento bod je povinný iba ak je funkčnosť dôležitá a zároveň nie je prezentovaná ako prístupné riešenie na nejakom inom miesteProgramové prvky ako sú skripty a aplety sa robia priamo prístupné alebo kompatibilné s pomocnými technológiami. Nie je vhodné, aby obsah ani kód webovej stránky predpokladal prípadne vyžadoval konkrétny spôsob použitia, ani konkrétne vstupné alebo výstupné zariadenie. Ak to nie je možné, poskytuje sa prístupné alternatívne riešenie.
    • Kód ani obsah webovej stránky nepredpokladá alebo nevyžaduje, aby mal používateľ konkrétny operačný systém, konkrétny prehliadač, aktívny zvukový výstup a podobne.
    • Kód ani obsah nepredpokladá, že určité tlačidlá klávesnice alebo myši existujú a majú priradenú určitú funkciu ako napríklad F5 na obnovenie webovej stránky, F1 na nápovedu a podobne.

Pravidlo 9. Dizajnovanie nezávisle od zariadení. Používanie vlastností, ktoré povoľujú aktiváciu prvkov webovej stránky pre čo možno najväčšie množstvo vstupných zariadení. Znamená to, že používateľ môže komunikovať so svojim agentom alebo dokumentom pomocou rôznych zariadení ako myš, klávesnica, hlas a podobne. Textové ekvivalenty k obrázkom umožňujú interakciu bez použitia zariadenia na ukazovanie (myš) a zároveň webové stránky, ktoré povoľujú interakciu pomocou klávesnice umožňujú prístupnosť aj cez hlasové ovládanie alebo pomocou príkazového rozhrania.

  • Vytvára sa logické príkazové navádzanie pomocou odkazov, ovládačov formátu a objektov.
    • V HTML sa logické zoradenie špecifikuje pomocou atribútu "tabindex" alebo sa zabezpečí logický dizajn webovej stránky, ktorý zachováva hierarchickú postupnosť obsahu a prechádzania jednotlivých prvkov.

Pravidlo 10. Používanie “dočasného” riešenia. Používanie dočasných riešení prístupnosti tak, aby mohli technológie a staršie prehliadače fungovať správne.

  • Ak agent používateľa nedovoľuje používateľovi vypnúť vytváranie podradených okien, nepoužíva sa zjavovanie „pop-up”, či iných podobných okien a aktuálne otvorené okno sa nevymieňa bez toho, aby bol používateľ o tom informovaný.
    • V HTML je potrebné vyhnúť sa použitiu rámu a podobných funkcií, ktorých cieľom je otvorenie nového okna.
    • Textový popis odkazu je doplnený o upozornenie, že odkaz otvára nové okno.

Pravidlo 11. Používanie technológií a smerníc W3C. Vhodné používanie W3C technológií a dodržiavanie smerníc prístupnosti je dôležitým základom prístupnosti. Tam, kde nie je možné použiť technológiu W3C alebo jej použitie môže mať za následok netransformovateľný materiál, poskytuje sa alternatívna verzia príslušného obsahu.

  • Ak nie je možné vytvoriť webovú stránku, ktorá je prístupná podľa týchto pravidiel, poskytuje sa odkaz na alternatívnu webovú stránku, ktorá je prístupná, má ekvivalentné informácie alebo funkčnosť a je aktualizovaná tak často ako pôvodná neprístupná webová stránka. To isté platí pre webové sídlo.
    • Poskytnutie webovej stránky alebo webového sídla iba v jednoduchej textovej podobe a podobne.
    • Odkaz na alternatívnu webovú stránku sa sprístupňuje z každej pôvodnej neprístupnej webovej stránky a je viditeľne odlíšený od ostatného obsahu.

Pravidlo 12. Poskytovanie kontextových a orientačných informácií. Poskytnutie kontextových a orientačných informácií tak, aby pomohli používateľom pochopiť komplexné webové stránky a jej prvky.

  • Na umožnenie identifikácie rámov a ľahšej navigácie sa pre každý rám používa nadpis
    • Pre každý rám sa vhodne a zrozumiteľne zvolí názov, a to pomocou atribútu "name“, a jeho popisný titulok, a to pomocou atribútu "title“. Popis vystihuje účel rámu a jeho vzťah k ďalšiemu rámu, prípadne ďalším rámom.
  • Menovky sa jasne spájajú s ovládačmi. Každý formulárový prvok má priradený výstižný názov.
    • Prvkami formuláru sú editovateľné políčka, začiarkavacie políčka, prepínače, rozbaľovacie zoznamy alebo tlačidlá a podobne.
    • Za účelom, aby každý používateľ vedel, čo má v danom prvku vyplniť alebo zvoliť, má každý použitý prvok svoj popis, v ktorom je jednoznačne uvedené, ako má používateľ s prvkom zaobchádzať
    • Pri definovaní jednotlivých prvkov formulára je ich popisný text zrozumiteľný a jednoznačne priradený, zviazaný pomocou prvku <label> a atribútov "for“ pre prvok <label> a "id“ pre formulárový prvok
    • Vizuálne umiestnenie popisného textu vedľa prvku formulára nie je dostačujúce.
  • Pri manuálnom vypĺňaní formulárových prvkov sa overuje správnosť obsahu.
    • Ak je pri zadávaní textu alebo iného obsahu do príslušného vypĺňateľného prvku automaticky zistená chyba, chybná položka sa zreteľne označí a chyba je používateľovi popísaná vo forme textu.

Pravidlo 13. Poskytovanie prehľadného mechanizmu navigácie. Poskytnutie prehľadného a úplného mechanizmu navigácie (orientačné informácie, navigačné panely, mapa webového sídla a podobne) je zamerané najmä na zvýšenie pravdepodobnosti, že každý na danom webovom sídle nájde to, čo tam hľadal.

Pravidlo 14. Uistenie sa, že dokumenty sú jasné a zrozumiteľné. Zabezpečenie tohto pravidla je zamerané na ľahké pochopenie elektronických dokumentov a informácií (obsahu) v elektronickej podobe pre každého čitateľa.

  • Webové stránky prezentujú informácie jednoduchým jazykom a zrozumiteľnou formou. Používa sa čo možno najjasnejší a najjednoduchší jazyk, zodpovedajúci obsahu webovej stránky.
    • Popisy odkazov a nadpisov dávajú zmysel aj vytrhnuté z kontextu. Použitie informatívnych nadpisov zrýchľuje prehľad o obsahu webovej stránky.
    • Ucelená myšlienka sa uvádza tak, aby sa nachádzala v jednom obsahovom bloku.
    • Používajú sa bežné slová, ako napríklad „začať“, ktoré je vhodnejšie ako „pristúpiť“. Použitie výrazov závisí aj od cieľovej skupiny čitateľov, teda od tých, ktorým je webová stránka určená.
    • Vyhýba sa príliš komplikovaným a ťažko pochopiteľným skladbám vety.
    • Je vhodné vyhýbať sa slangu, žargónu a špecializovanému významu slov, ak nie je v obsahu uvedené vysvetlenie.
  • Úvodná webová stránka jednoznačne popisuje zmysel a účel webového sídla.
    • Z úvodnej webovej stránky je zrejmé,
      • o aký typ webovej prezentácie ide, čo je jej cieľom a uvádza sa jej názov, čo môže byť splnené aj uvedením názvu správcu obsahu, ak je to dostatočne výstižné,
      • kto je jej technickým prevádzkovateľom; z úvodnej webovej stránky je rozpoznateľné, ktorej organizácii alebo inštitúcii webové sídlo patrí, teda kto je jej správcom obsahu.